Robert Frost's poem "The Road Not Taken"

 Nezvolená cesta

 

K dvom cestám ma zviedol žltý les;

Obe ma rovnako lákali;

Dlho tam stál som s pohľadom cez

Ten bujný porast divokých briez,

Čo jednu z nich celkom skrývali

 

Druhá však napokon vyhrala

A možno to tak malo byť,

Veď chrasť ju kryla nemalá

A doslova si pýtala,

Nech prídem jej húšť uhladiť;

 

Lenže ani tou prvou cestou
Roky sa nikto nevydal;

Jej koberec zo suchých listov

Prebrázdim v iný deň isto,

Vravel som, hoc opak som predvídal;

 

O mnoho rokov s povzdychom

priateľom budem rozprávať,

jak z dvoch lesných ciest zvolil som

tú menej dotknutú človekom

a v živote mojom nastal zvrat.

Translated by Dominika Uhríková

 

 

DVE CESTY

 

 V jesennom lese chodník vo dve strany bočil,

A nemohol som oboma ísť, nanešťastie,

A sám sa nerozdvojiť; hneď som nevykročil,

       A díval som sa, až kým sa chodník nestočil       

                  V diaľave, kde rastie už len chrastie.                  

 

Do druhej strany hľadel som, či nie je tá pravá,

veď tá by hádam i skôr mala na to nárok,

Nik ju riadne nevychodil, rástla na nej tráva,

avšak koniec koncov, celkom márna sláva,

bo obe už narovnako okúsili krok.

 

V to ráno obe cesty zdali sa mi roveň,

V tom opadanom, krokom nesčernetom lístí,

Och, vtedy prvú nechal som si na obdeň,

hoc pamätal som na to, jak vetva opúšťa kmeň,

a či sa ešte vrátim, nebol som si istý.

 

Už veľmi dávno kdesi, pred dlhým to časom,

A tento záver uvediem len kratulinkým och:

V lese chodník vo dve strany bočil, a ja som -

Ja som zvolil ten s menej vychodenou trasou,

Aké by len bolo vybrať si prvý z tých dvoch.

Translated by Silvia Sedláčková

Nezvolená cesta

 

Dve cesty lesom žltým sa vinú

A ja posmutnel som pri zistení,

Ak jednu zvolím si, neokúsim už inú.

Nuž dlho postával som a hľadel

tam, kde prvá strácala sa v zeleni.

 

Druhou z nich napokon vydajúc sa som šiel,

Tá správnejšou voľbou zdala sa snáď

trávou zarástla, nuž, vyšliapať som ju chcel

Však rozdielu, pravda, ak dodať by som smel,

veľkého nebolo medzi nimi znať.

 

Oba sa kľukatili zaviate lístím,

Chodníky ľudskou nohou nedotknuté.

Vravím si, prvý z nich inokedy schodím,

Hoc, vediac, jak jeden do ďalšieho ústi

O mojom osude bolo rozhodnuté.

 

Jedného dňa si povzdychnem s istotou

A rozpoviem, jak dve cesty vinuli sa

Lesom žltým – a ja - vydal som sa tou,

Ktorá sa javila menej schodenou,

A potom už všetko zmenilo sa.

Translated by Katarína Kobzošová